Rybnícke pečate
Kontakty
O obci....
Fotogaléria obce....
Samospráva....
Povinné zverejňovanie....
Obecný úrad....
Ako vybaviť....
Voľby....
Spoločenské organizácie....
Školy a vzdelávanie....
Zdravotníctvo....
Spoločenská rubrika....
Zaujímavosti v našej obci....
NOVINY
Revit. verejných priestr.....
Protipovodňové opatrenia
Obecný Internet


Dátum pridania: 13.08.2009        Počet zobrazení: 6970          tlačiť článok

Rybnícke pečate

Významnou vonkajšou prezentáciou obce – mestečka sú aj jeho pečate. Rybník má to šťastie, že sa z histórie zachovalo viacero pečatí a že sa na nich dá sledovať vývoj samotných pečatí počas niekoľkých stáročí a z ich obsahu možno odovzdať aj údaje o dejinách obce. Zachované pečate tvoria veľmi osobitný a výrazný historický prameň, a to jednak symbolickým grafickým znázornením zamestnania obyvateľov obce a jej názvu, ďalej ako overovací prostriedok v písomnostiach z tejto doby a sú veľmi dôležitým prameňom pri sledovaní právneho postavenia obce a jej obyvateľov. Z Rybníka sa zachovali štyri rôzne obmeny obecnej pečate. Vo všetkých ide o vinohradnícky motív – hrozno, ktoré jednak malo symbolizovať význam pestovania viniča pre obyvateľov obce, zároveň názov obce – Szölös – vinohrad. Obidva tieto základné podnety pre vznik pečate pramenili z jednej oblasti, išlo o použitie základného motívu – hrozna, ktorý sa počas stáročí nemenil. Je tu ďalej aj skutočnosť, že Rybník ako arcibiskupské mestečko so slovenským obyvateľstvom nikdy nemal pečať v slovenskom jazyku. Zachované pečate sú v latinskom jazyku a uvádzajú maďarský názov obce.

Na najstaršej pečati je na štíte strapec hrozna. Na druhej je na štíte vinič s dvoma strapcami hrozna. Na tretej je vinič s dvoma strapcami hrozna, ale oproti predchádzajúcej pečati je na nej uvedený aj latinský text. Na štvrtej a piatej je tá istá pečať, len prvá je otlačená do vosku a druhá do papiera – dvaja vinohradníci nesú obrovský strapec hrozna na palici položenej na pleciach.

Odtlačok prvého pečatidla je zo začiatku 16. storočia so siglami NS, t.j. Nagy Szölös. Prvá pečať na písomnosti z roku 1575 je uložená, tak ako všetky ďalšie, v budapeštianskom Maďarskom krajinskom archíve v zbierke mestských a obecných pečatí. Odtlačok druhého pečatidla je z prelomu 16. a 17. storočia. Toto je tak isto ako predchádzajúce iba so siglami NS na písomnosti pochádzajúcej z roku 1616. Odtlačok tretieho pečatidla s kruhopisom COMUN. OPPIDI SZölöS je na písomnosti, ktorej dátum sa nám nepodarilo zistiť. Odtlačok 4. a 5. pečatidla s kruhopisom SIGILLUM OPPIDI SZölöS A. 1720 je na písomnostiach, ktorých pomerne veľké množstvo sa nachádza vo viacerých archívoch na Slovensku – Štátny oblastný archív Banská Bystrica, Štátny oblastný archív Nitra (ŠOBA). Podľa informácií z Rybníka, z roku 1878, jestvovalo ešte jedno pečatidlo, ktorého pole vypĺňala postava sv. Vojtecha. Tento doklad je tiež v uvedenom budapeštianskom archíve. O tom, ako vinohradnícky motív prenikol do všetkých symbolov pochádzajúcich z Rybníka, svedčí aj pečať rybníckej cirkevnej obce. Aj tu je využitý motív hrozna.

Ďalej sú na pečati obilné klasy, trojuholník znázorňujúci Najsvätejšiu Trojicu, patrónku miestneho kostola. V jeho vnútri je symbol Ducha Svätého a pod ním rovnoramenný kríž. Pečať sa nachádza na kanonickej vizitácii z roku 1690, uloženej v rybníckom rímskokatolíckom farskom úrade. Na pečati je kruhopis: SIGILLUM ECCL/esi/AE OPP/idi/ G/aram/ SZOLOS. Na pečatiach môžeme sledovať aj postavenie Rybníka ako mestečka. Nevieme, kedy mu bolo privilégium udelené, no prvé pečate už nasvedčujú o tomto charaktere. Tento charakter sa pravdepodobne nadobúdal postupne. Začiatok bol v období, kedy sa vytvárala organizačná štruktúra majetkov ostrihomského arcibiskupstva na začiatku 16. storočia, keď sa Rybník stal hospodárskym strediskom štyroch obcí v blízkom okolí. Dôkazy o tomto postavení Rybníka sú v najstaršom zachovanom urbári týchto obcí z roku 1576, vydanom Ostrihomským arcibiskupstvom. Titul mestečka, po latinsky oppidum, sa prvýkrát priamo vyskytuje na farskej pečati z roku 1690, použitej na kanonickej vizitácii, na obecnej pečati prvý raz v roku 1720 s textom uvedeným na predchádzajúcej strane. Okrem toho, že Rybník bol sídlom oficiolátu, riadiaceho orgánu majetkov Ostrihomského arcibiskupstva, iné privilégiá pravdepodobne zo začiatku nemal. Neskoršie dostal Rybník právo usporadúvať výročné trhy, ba v určitom čase, koncom 18. storočia aj týždenné trhy.

Dňa 2. októbra 1995 (uznesenie č. 7/95) Obecné zastupiteľstvo na základe vypracovaného a predloženého návrhu, ktorý vypracovali Michal Korentsy a Richard Keťko, schválilo obecné symboly – pečať, erb a zástavu obce.


Súvisiace odkazy: Geografia, Demografia, História obce, Osobnosti,


Náhodná fotografia
36

powered by 3d panorámy