Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Archeologické nálezy hovoria, že chotár obce bol osídlený 4000 – 5000 rokov pred Kristom. Svedčia o tom početné nálezy keramiky, rozsiahle zemné valy pravekých hradísk, pozostatky po obyvateľoch, , ktorých meno je neznáme. Neskoršie sa objavujú etnické skupiny, ktoré možno prezentovať menami Kelti, Kvádi, Markomani, Rimania. Rímsky cisár Marcus Aurélius po víťaznej bitke nad Kvádmi tu na brehu Hrona napísal svoju známu knihu Myšlienky. Od 5. storočia sa tu uvádzajú naši slovanskí predkovia. Rybník vchádza do dejín ako vyspelé sídlisko s pokročilou deľbou práce, kde boli zastúpené špecifické zamestnanecké skupiny – vinohradníci, včelári, oráči. Hovorí o tom zakladacia listina Svätobeňadického opátstva z roku 1075, čo je prvá písomná správa o Rybníku a uvedený je tu názov Scelleus. Tá zároveň hovorí o tom, že Rybník mal za sebou niekoľko storočný vývoj, hlavne v takej špecifickej oblasti, ako bolo vinohradníctvo, ktoré je ako jedno z najstarších písomne zaznamenané na Slovensku práve v Rybníku. 

Rybník a jeho obyvatelia patrili do slovansko – slovenskej skupiny usadenej na dolnom Pohroní, teda na území tvoriacom súčasť Nitrianskeho kniežatstva, neskoršie súčasť majetku Svätobeňadického opátstva. V rybníckom chotári vybudovaný rybník (Tlmačania v ňom ako rybári lovili ryby pre kláštor) pravdepodobne dal obci slovenský názov Rybník. Po tatárskom plienení okolia došlo k rozpadu majetkového vlastníctva v tejto oblasti. V roku 1266 sa stal majiteľom Rybníka ostrihomský biskup. 

Po odchode Tatárov nastáva všeobecné oživenie obce. Na začiatku 14. storočia je už v Rybníku kostol aj fara. Intenzívny bol aj rozvoj pôvodných zamestnaní obyvateľstva, hlavne vývoj vinohradníctva. V Rybníku má prenajaté vinice Banská Štiavnica, ktorá prežíva obdobie rozkvetu banského podnikania. Mestský magistrát v Banskej Štiavnici viedol vo svojich počtových knihách z roku 1525 aj Rybník, a to pod slovenským názvom. Je to prvý písomný záznam jeho slovenského názvu. V tomto storočí Rybník už má postavenie zemepanského mestečka – oppida a jeho pečate majú v strede strapec hrozna. 

Na majetkoch svätokrížskeho panstva v Rybníku, tzv. Dolného dištriktu, pôsobil ako úradník v 16. storočí Ján Szöllösi. Z rodiny Szöllösiovcov vyšlo viacero vzdelancov študujúcich v 16. – 17. storočí v Trnave, rakúskej Viedni a v Leobene, v Brne a v Prahe. Najznámejším je Benedikt Szöllösi, autor prvého tlačeného slovenského katolíckeho spevníka Cantus Catholici z roku 1655. 

Na začiatku 16. storočia postihla krajinu veľká katastrofa – uhorské vojsko utrpelo v roku 1525 veľkú porážku, zahynul i kráľ a krajina bola vystavená pustošeniu poldruha storočia. Aj obec Rybník sa niekoľkokrát stala terčom útoku Turkov. Občania si budovali podzemné skrýše, tzv. potajobnice, kostol opevnili obranným múrom. V roku 1622 odvliekli Turci do zajatia 100 mužov. Dňa 19.7.1664 sa chotár obce stal bitevným poľom v známej bitke medzi tureckou a cisárskou armádou, v ktorej boli Turci porazení. 

Po vyhnaní Turkov z krajiny začalo v 18. storočí ožívať hospodárstvo , v Rybníku znovu najmä vinohradnictvo. Z roku 1720 pochádza aj známa pečať s vinohradníckym motívom – dvaja vinohradníci nesú veľký strapec hrozna na drevenej žrdi a je v ňom kruhopis „Sigillum oppido Szöllös“, t.j. „Pečať mestečka Szöllös“, ktorého slovenský názov bol Rybník. Uvedená pečať sa stala podkladom pre pečať a erb obce Rybník, schválených pri príležitosti 920. výročia prvej písomnej zmienky o obci Rybník v roku 1995. 

V roku 1771 bol postavený kostol, fara a prebehla rekonštrukcia kaštiela – sídla banskobystrického biskupstva. V roku 1776 sa obec stala majetkom novozaloženého banskobystrického biskupstva. Koncom 18. storočia Rybník dostal právo usporiadať jarmoky, čo bolo jedným z privilégií zemepanského mestečka – oppida. 

19. storočie začalo epidémiami cholery. Najmä cholera v roku 1831 bola mimoriadne ničivá. Nepriaznivo do života obce zasiahli časté požiare, ktoré zvyčajne postihli celú dedinu. Ničivý bol najmä oheň v roku 1890, ktorému padla za obeť celá dedina. Koniec 19. storočia priniesol ďalšiu pohromu, keď vinič napadla fyloxéra. Po stáročiach pestovania viniča v chotári Rybníka tento úplne vyhynul. Tieto negatívne zásahy do života občania riešili vysťahovalectvom hlavne do USA. Čiastočné zlepšenie situácie začiatkom 20. storočia prerušil ďalší úder. Vypukla 1. svetová vojna. Na jej frontoch zostalo 67 občanov v najlepšom veku. Pripomína ich pomník v strede obce, ktorý je zároveň venovaný obetiam SNP a 2. svetovej vojny. 

Po skončení 1. svetovej vojny a po rozpade Rakúsko – Uhorska vzniklo 28. októbra 1918 Československo. Viedlo to k národnému usporiadaniu Slovákov. Obec dostala slovenský názov Rybník, dovtedy tradovaný iba v neúradnom styku. Aj napriek zlepšeniu situácie po vzniku ČSR, a to zavedením elektrického prúdu do obce v roku 1931 či nákupom nových obrábacích poľnohospodárskych strojov sociálne problémy znovu prinútili občanov vysťahovať sa do cudziny – Francúzka, Belgicka, USA, Kanady, Argentíny. Počas 2. svetovej vojny boli nútení odchádzať za prácou do Nemecka a Rakúska. 

Začiatkom septembra 1944 nastúpilo do povstania 120 občanov. Po 2. svetovej vojne obec zmenila svoju tvár. Vystavalo sa viacero spoločenských objektov a zrekonštruovali sa staršie budovy za prispenia pomocných rúk obyvateľov. Celoobecný vodovod sa začal stavať v roku 1969, v roku 1966 sa deti presťahovali do novej budovy školy s telocvičňou, od roku 1974 je v prevádzke nákupné stredisko a reštaurácia , futbalisti dostali nový štadión s vybavením v roku 1983, kultúrny dom s priestormi kancelárií obecného úradu je v prevádzke od roku 1985, vystaval sa dom smútku v roku 1987, boli vybudované asfaltové cesty. V roku 1991 bola na kostole odhalená pamätná tabuľa Benediktovi Szöllösimu autorovi, „CANTUS CATHOLICI“. 

Aj v ďalšom období prebiehal obci čulý ruch. Vykonávali sa akcie prispievajúce k zlepšeniu životného prostredia a skultúrneniu života jej obyvateľov. V rokoch 1993 – 1995 bola vybudovaná základná sieť plynovodu a celoplošne bola obec splynofikovaná. V rámci plynofikácie bol plyn zavedený do 350 domácností. Vykonalo sa i zavedenie plynu do zdravotného strediska, domu služieb, do kultúrneho domu a významné bolo zavedenie plynu do základnej školy, školskej kuchyne a materskej školy. Pretože pôvodná úprava ciest bola zavádzaním plynu na mnohých miestach narušená, v posledných rokoch bola cestná sieť v obci obnovená položením nových asfaltových kobercov, boli vybudované komunikácie na cintoríne, upravili a oplotili sa priestory prameniska na Teplici, v strede obce sa upravil park, v obci na uliciach Hlavná, Hronská a Družstevná bolo zrekonštruované osvetlenie, vybudovala sa trafostanica na Prieložkách a nízkonapäťové vedenie v Zákostolí. 

V rokoch 1994 – 1998 prebehla rekonštrukcia kostola s výmenou strechy, maľbou, rekonštrukcia hodín, oprava fary. Opravila sa kaplnka sv. Urbana. V roku 2000 sa uskutočnila výstavba chodníka v dolnej časti obce. V roku 2001 bol postavený prístrešok pred domom smútku. V roku 2002 bol daný do prevádzky prírodný amfiteáter na Teplici, opravila sa fasáda archívu, došlo k osvetleniu cintorína a k rekonštrukcii kaplnky sv. Jozefa. V roku 2003 – 2004 bol zrekonštruovaný ľudový dom na Tepličnej ulici a v roku 2004 prebehla výmena okien na obecnom úrade. V roku 2005 sa zrealizovala výstavba parku pred obecným úradom. 

Ku skvalitneniu prírodného prostredia prispela významnou mierou aj rekultivácia skládky odpadu. Uvedenými akciami sa výrazne zvýšila kvalita životného prostredia, vzhľad obce, kvalita miestnych komunikácií. Uvedené akcie umocnili príťažlivý vzhľad Rybníka, vyplývajúci z jeho polohy na južných svahoch Štiavnických vrchov.