Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Peter Maszay

Radosť zo života našiel na handbiku

Úraz pri lyžovačke zmenil Váš život. Museli ste prekonať ťažkú cestu. Napriek všetkému dnes vytrvalo a pravidelne športujete.

Úraz na lyžiach sa stal 18.1.2018 a vtedy, keď som absolvoval 2 operácie a verdikt „už nikdy nebudete chodiť", som si myslel, že je to najhoršie, čo vás môže postihnúť. No nie je to pravda, keď sa po mesiacoch konečne dostanete z nemocnice a stále sa na vás lepia ďalšie zdravotné problémy, to vás ubíja. Ťahačom pre mňa je moja rodina, pre ktorú som to nevzdal a chcel som ďalej žiť. Bolo to veľmi ťažké, prísť prvýkrát domov, no nie po vlastných, ale na vozíku a stretnúť sa s deťmi. Chvíľu sme si museli na seba zvykať, no pochopil som, že ma ľúbia aj na vozíku a ja ich tiež. Človek si zvykne na to, že mu nefungujú nohy, prispôsobí si domácnosť a najlepší kamarát sa mu stane invalidný vozík. Môj syn Peťo, je skvelý futbalista, ktorý mi pomáhal pri výrobe prvého ručného bicykla. Bol  mi príkladom a chcel som mu aj ja dokázať, že tak, ako som hrdý ja na neho, bude hrdý aj on na mňa, keď sa mi podarí nejaké to pekné umiestnenie na pretekoch.

Je mnoho ľudí, ktorí po podobnom zážitku zatvoria všetky okná, dvere, zatiahnu rolety a utiahnu sa do seba. Čo Vám dobíja batérie a čo je pre Vás motiváciou pri každodennom fungovaní?

Keď sa naučíte spolupracovať s ,,náhradnými nohami", to trvá dlhšie. Sadnete na vozík a pochodíte okolie, môžete čerpať energiu z prechádzky. Každý deň sa človek zdokonaľuje a to ho posúva vpred. Keď vidíte vozíčkara, ktorý už má čo to odsedené a s akou ľahkosťou robí úkony, ktoré boli pre vás nemožné a potom ich dokážem, to je pokrok.

Ako a kedy skrsla myšlienka pretekať na ručnom bicykli?

Keď som obehal okolie na vozíku a vrátil som sa po 2 hodinách, bolo to fantastické. No ja som chcel zažívať tu voľnosť častejšie a môcť sa ísť pozrieť  na vinice, aj do hory, vtedy som pochopil, že invalidný vozík tu skončil a mal by som niečo skonštruovať. Vtedy som začal hľadať stránky s ručnými bicyklami. Nakreslil a vyrobil som si svoj na svoju postavu.

Aké boli začiatky aktívneho pretekania v handbiku?

Začiatky boli ťažké. „Ktorý somár tento bicykel vymyslel, veď tu zomriem, to boli moje myšlienky. A to som prešiel 5 km. Bolel ma celý človek. Postupom času som viac vládal a pridával kilometre, až som jazdil a vracal sa domov vždy spokojnejší, že aj kopcovitý terén sa dá zvládnuť. Tak som to šiel skúsiť na prvé preteky, ktoré nedopadli až tak zle.

Ako vyzerá Váš tréningový deň?

Tréningový deň začína u mňa raňajkami, potom hodinu pauza a ľahnem do handbiku. V zime trenažér a na jar von najazdiť objem kilometrov. Čas tréningu trvá 2 hodiny, potom regeneračný nápoj a znova hodina pauza. Obed niečo porobiť a potom posilovňovňa hodinu.

Ako často trénujete?

Snažím sa trénovať 5-krát do týždňa, no vždy to záleží od náročnosti tréningu. Tomu som prispôsobil stravu, regeneráciu. Začal som riešiť prísun a výdaj kalórií a znížil som hmotnosť.

Aké úspechy ste dosiahli na celoslovenskej a medzinárodnej úrovni?

Bohužiaľ, na Slovensku je pretekov málo. Zúčastnil som sa v Banskej Bystrici a v Košiciach na polmaratóne, kde som skončil na štvrtom a piatom mieste. Potom som absolvoval zopár časoviek do vrchu. Preteky UCI (Medzinárodná cyklistická únia) v Púchove a v Lubline s medzinárodnou účasťou som obsadil 13.miesta. Najviac si však cením účasť na Majstrovstvách Poľska, kde sa zúčastnilo 60 handbike-rov, medzi nimi aj športovci z paralympijských hier a podarilo sa mi v tejto konkurencii skončiť na 18.mieste, a to sa tomu venujem druhý rok.

Koľko km ste už nabicyklovali?

Na jarnú prípravu, keď sa jazdí objem, tak sa snažím  do 1000 km za mesiac. Do roka to je  asi 8 až 9 000km

Aké sú Vaše plány do budúcna?

Chcel by som sa dostať do A-tímu a reprezentovať Slovensko a takým najväčším snom je zažiť atmosféru paralympijských hier so svetovou elitou.

Čo Vás najviac motivuje pri pretekoch?

Zúčastňovať sa čo najväčšieho množstva pretekov a doťahovať sa na lepších športovcov.

Ako vnímate možnosti na športovanie pre skupinu ľudí ako Vy?

To je dosť ťažká otázka, tento šport je síce pekný, no finančne veľmi náročný. Každý handbike sa vyrába na mieru športovca a  od toho sa odvíja aj cena. Len pre zaujímavosť cena handbiku sa pohybuje od 13  000 do  23 000 eur. Momentálna podpora od paralympijského výboru je veľmi slabá. Finančné prostriedky si musím zabezpečovať sám, a to buď formou 2%,alebo sponzorstvom. Touto cestou sa chcem poďakovať obci Rybník, ktorá mi poskytla tiež finančný príspevok.

Získali ste pochvalné uznanie obce, aké sú Vaše pocity?

Mal som z ocenenia dobrý pocit. Bol som dojatý. Je to pekné gesto. Som rád, že obec si všimla, že som nehodil flintu do žita a podporuje ma nielen takýmto spôsobom, ale aj finančne. Ďakujem. Nie je samozrejmé, že sa oceňujú takí ľudia ako som ja. Niektorých oceňujú, až keď majú výsledky a niekoho si vôbec nevšimnú. Ja som mal šťastie, že si ma všimli aj ma podporujú.received_832794030690941